Rodina Žigova

Romane paramisa the e giľutňa

Kaštuňi gurumňi
 
 
            Has na has jekh gadžikano gavoro. Maškar lende bešelas jekh čoro Rom. Has igen čoro, ňič les na has. Savore gadžen has džvira u les na has ňič. Has leske igen pharo.
            Jekhvar leske aviľa andro šero, hoj peske kerela kaštuňa gurumňa pro kereka. Sar pheňda, avka kerďa. E gurumňi dičholas sar te bi avelas džiďi.
            Tosara, sar džalas o pastiris te pasinel le gadženge le gurumňen, ta leske diňa o rom peskra gurumňa. O pastiris la iľa u gejle pre maľa. Džan, džan tele le plajiha – e gurumňi džal. Džan andro plajis u e gurumňi na kamel te džal. Chudňa la o pastiris te marel, avka la marlas dži la phagerďas. Raťi anel o pastiris la gurumňa le romeske. O rom cholasaľila, hoj leske o pastiris la gurumňa murdarďa. Kam na kam mušinďa o pastiris leske te del peskera gurumňa.
            Paľis geľa o pastiris andre karčma u phenďa le gadženge so pes leske ačhiľa. O gadže cholasaľile u dovakerde pes, hoj le romeske la gurumňa murdarena.
Sar phende, avka kerde. La gurumňa murdarde, o mas latar chale ča e morťi mukhle.
Tosara o Rom ušťiľa u dikhel, hoj e gurumňi murdarďi. Chudňa te rovel. Has leske igen pharo, hos les pale nane ňič. Phenďa peske:,, Džava andro svetos u odoj morťi bikenava.“ Iľa la morťa u gejľa. Phirelas pal o svetos maj jekh berš, aľe morťa našťi bikenlas. Ňiko la na kamelas. Imar peske o Rom phenďa hoj džala khere.
            Džal, džal dži avľa ko cinteris. Dikhľa odoj phurano kerestos. Bešľa peske tel leste u chudňa te rovel. So na šunel? Vareko leske phenel:,, Me tutar cinava e morťi, me la cinava.“
Dihel pal peste, ňikaj ňiko. Dikhel pro kerestos u phučel lestar:,, Oda tu phenďal, tu kames mira morťa?“ U sar phurdelas o balvaj, o kerestos perelas jekha seratar pre aver. O Rom peske duminďa, hoj o kerestos leske odphenel. Mukľa leske la morťa odoj u phenďa :,, Me tuke la kade mukava u tajsa peske avava vaš o love.“
Sig tosara avľa. Dikhel, e morťi aňi o love ňikhaj. Andre choľi marlas andro kerestos dži o keresetos peľa. O Rom dikhel u so na dikhel. Tel o kerestos sas pherďi piri somnak. Iľa peske la, paľikerďa u gejľa khere.
Khere peske cinďa gurumňen u has lestar mek barvaleder Rom sar hine o gadže andro gav.
Posledni komentare
25.02.2015 12:39:22: smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}
25.02.2015 12:38:53: SHat vat tarqmanaca Ciganerini het vochmi kap chuni uxarki nmanasmiley${1}smiley${1}smiley${1}Sovorir grel ROMEREN
Rom Romeha – Gadžo Gadžeha
 
Rom mušinel te likerel avri duvar ajci sar gadžo.
Marel o Del , kas kamel, le Romes duvar.
The le gadžes hin peskero pharipen.
Rom Romestar na čorla. Gadžo gadžeske e jakh avri na lela.
Te avel Gadžo ke Romeske andro kher, rodel mel, te avel Rom ke gadžeste, rodel charakteris.
Te gadžo sikhľiľas le Romestar leskero lačho, Rom na sikhľiľas gadžestar leskero nalačho.
Rom gadžeske ča akor manuš, kana dural avel.
Gadžo Romes na prindžarel, paťiv les na del, buťi lestar mangel.
Ko hin kalo, kamel te avel parno, ko hin parno, del avri bare love, kaj paš o moros te kaľol.
Made pr´ oda, savi hin manušeš morči, aľe dikh, savo les hin jilo.
The parnes , the kales hin lolo rat. Tel o gad sako nango.
Te na uľahas kaľi phuv, na uľahas parno maro.
Gadžo ajso maro mušinel te chal sar the o Rom.
Sar maškar o Roma avka the maškar o gadže: Jekh džanel te dživel aver na džanel.
Sikhav gadžeske, hoj sal manuš, jov tuke sikhavela, hoj the jov hin manuš.
 
Masiďar – ča kijo meriben siďares
 
Kaj siďares? Andre bibacht?
Masiďar – ďivesa hin buter sar klobasi.
E džuv na siďarel a hin la buter pindre sar tut.
Chal balevas tosara u paťal, jak raťi avela thuľi.
Ko džanel te užarel, chala gule phaba.
Ko sig sivel, sig phuterel.
Siďarďi goďi, dilliňi goďi.
Džanes, soske o kham na pejľa pal o ňebos tele? Bo ňikaj na siďarel.
So na del o ďives, dela o berš, so na del o berš, delo o časos.
So hin te ačhol, ačhola.
Khul na garuveha – šaj les učhares the kala staďaha.
Šaj mares andro paňi rovľaha, chav andre leste na kereha.
Koreske hin jekh, keci mol e momeľi.
Čhiv e čik pro kham, na zamakheha les – perla tuke pro šero.
Te o bašno na giľavel, o kham th´avka avri avel.
Te merava, o ďives furt ela parno, e rat kaľi.
Te džanav čačipen, som zoralo.
Čačipen labarel o jakha.
Phen čačipen u marna tut!
Te tutar phučena:,, S´oda šaj avel? Gejľom sune, hoj savore mire danda perkerde avri, ta maphen:,, Jajaj, oda džungalo suno: savori tiri famelija merkerla, „ aľe phen:,, Jaj, kada šukar suno: užarel tut baro dživipen!
Dživeha buter sar savore tire narodi.“
Kirko čačipúen gule laveha.
Čačipen hin kales, kas hin tover andro vast.
Jekhfeder čačipen hin kana chochado chochavel chochades.
Buddžanďipnaha šaj aves dureder sar čačipnaha, aľe ča jekhvar, duvar – tritovar na.
Sakones hin peskero čačipen – aľe o čačo čačipen džanel ča o Del.
O Del hin čačipen.
            Has na has jekh čoro Rom. Has les ajci čhave so hin pro ňebos čercheňa mek jekha buter. Na džanelas imar so te kerel, sar le čhaven te džiďarel, ta phenel la romňake:,, Džav te phučel le Devlestar, soske sam ajse čore."
            Džal ta džal. Avľa pre jekh bari maľa. Pr´odi maľa has ajsi bari čar, žeľeno čar. Pr´odi čar pes čaravelas jekh gurumňi. Ajsi šuki has, avri šuťarďi, e morťi latar figinlas, o kokala avri ačhenas. No ňič. Džalas dureder. Avel pre aver maľa – čarori šuki, cikňi – ade tiž pes čaravelas jekh gurumňi. Thuľi, e morťi pre late kovli, šukar. Le Romeske nadžalas andre goďi, sar oda hoj bari, lačhi čar – šuki gurumňi, šuki čarori – thuľi gurumňi, sar oda šaj avel?
            Džal durede, dikhel, duj rikone pes maren pre jekh taňiris rat. Marnas pes, čhingernas, danderkernas jekh avres.
            No avľa o Rom kijo Del, phenel:,, Devloreja, me avľom tutar te phučel trin lava.“
,, Ta phuč, Janču, so kames te džanel?“
Le Romeske avľa pre goďi odi šuki the thuľi gurumňi.
,, Sar oda, Devleja, jak e gurumňi, so chal šuki čar hiňi ajsi thuľi u e gurumňi so chal bari žeľeno šukar čarori hiňi ajsi šuki?“
,, Oda avka Janču: Odi šuki gurumňi sas čirla bari barvaľi chulaňi: kajča bari izdraňi sas. Na delas andal o vast, ča oj, ča pes dikhelas. Le kujdušen tradelas khatar peskero vudar, rikonen pre lende tradelas, le sluhen chochavlas na delas len te chal. Phenel pes: Ko kamel but te chal, šoha n´avel čalo. Avka pes the ačhiľa. Akana, kana uľiľa mek jekhvar, ačhiľa gurumňake. Dikhes, čaravel pes pre šukar bari čar, th´avka tirinel bokh, šoha na čaľol, furt hiňi šuki. Odi aver gurumňi has darekana čori manušňi, aľe hijaba sas darekana čori manušňi, sakones delas - jepaš tuke jepaš mange. Vaš oda hiňi akana thiľi, hijaba jak pes čaravel pre čori čar. Na tirinel bokh. Mek vareso kames te džanel, Janču?“ phenel o Del.
            ,,Mek mange phen mro gulo Del, soske pes ola rikone maren pre jekh taňiris rat?“
,, Šun arde Janču, ola rikone – sar mek dživnas andre manušaňi parsuna – sas phrala. Sas hamižna jekh pre avreste, na rado pes dikhenas, marnas pes, murdarkernas. Ta andre kada dživipen ačhile rikonenge a the akana pes maren, danderkeren. Sar upre, avka tele, sar tele avka the upre.
,, Ňiko lenge našťi pomožinel?“ phučľa o Jančus.
,, Ňiko, ňiko. Bo sar manuš dživel pr´ada svetos, avka dživla the andre aver svetos. Ňiko leske našťi pomožinel, hibaj te peske korkoro dela goďi, sar kampel te dživel sar manuš. Soda hin manuš.“
            O Rom ča šunels. Paľikerďa le Devleske, gejľa khere. Kajča bisterďa te phučel, soske o Roma hine ajse čore.
Pal o Lajoš
 
 
Has na has jekh čoro Rom. Vičinlas pes o Lajoš. Has les ajci but čhave, sar hin pro ňebos čercheňa, mek jekha buteder. Has igen čore, na has len so te chal.
Jekhvar geľa o Lajoš andro veš u gondoľinelas pal oda, sar dživela, so dela le čhaven te chal. Ňisostar dikhel o kašt. Oda kašt na has sar aver kašta, oda has varesavo čudno. Iľa les andro vast u phenel peske: ,, oda bi mange mek kampelas pre vareso.“ Iľa les u geľa khere. Dikhľa les jekh barvalo gadžo. Vičinlas pes o Feris. O Feris dikhel pro Lajoš u phučel lestar:,, Lajoš, so´da tut hin vaš o kašt?“
,,Jaj Feri, oda hin ajso lačho kašt, sar leha pekav varekas pal o šero, maj terňisaľol.“
,, Oda lačho kašt,“ phenel o Feris.
,, So vaš oda kameha, te mange oleha kereha mra romňa?“
,, Me ča kamav o chaben the o piben pre jekh čhon.“
Ta diňa leske o Feris so kamelas u gejle ko Feris khere te terňisaľol leskera romňa.
Ile bari piri u thode andre late thud the o aro u thode te tavel. Andre odi piri thode la Feriskera romňa. Sar pes e romňi imar taďolas, ta mangelas le Feris, kaj la te lel avri, hoj pes imar taďola, aľe jov la na iľa. Paľis iľa o Lajoš oda kašt u chudňa la te marel pal o šero dži la murdarďa. Lajoš the o Feris pre peste zadikhle u zaladžandle pes vaš oda so kerde. Na delas pes ňič te kerel, mušinďa peske o Feris te lel avra romňa. Iľa peske la terňa romňa andal e aver gav.
            Aver ďives džalas o Feris la romňaha andal e khangeri u dihľa len o Jožkus ( oda has tiž barvalo gadžo) u iľa le Feris seratar u phučel lestar:,, Sar oda Feri, hoj tut hin šukar terňi romňi, sem tut has phuri džungaľi?“
,, Ta šun Jožku! Le Lajoš hin ajso kašt, so leha pekľa mra romňa pal o šero u joj terňiľa.“
,, He me kamav terňa romňa,“ phenďa peske o Jožkus.
Geľa pal o Lajoš, kaj leske tiž terňisaľol la romňa. Diňa leske o chaben the o piben pre jekh čhon. Ta geľa leha o Lajoš. 
Ile jekhbareder piri u thode andre late thud the o aro u thode te tavel the la romňaha. Paľis la chudňa o Lajoš te marel pal o šero dži la murdarďa. No imar pes na delas ňič te kerel, ta iľa peske o Jožkus tiž terňa romňa.
            Jehvar džalas o Lajoš paš e karčma u šunďas, sar o Feris le Jožkuha pal leste vakeren.
,, Jožku dikh so amenca kerďa o Lajoš. Le romňijen amenge murdarďa. Vaš oda amen amenge mušinďam te lel avren romňijen. Oda ča jov džanel, hoj ole na hine amare romňija, hoj amen amenge iľam avren romňijen, so te varekaske phenela avri. Mušinas les te murdarel.“
Sar o Lajoš šunďa, geľa khere u phenel la romňake:,, Šun mri romňi, me mange kerava o hrobos. Te man vareko rodela, phen hoj imar muľom.“
E romňi les šunďa. Avle ke late o Feris le Jožkuha u phučen latar: ,, Kaj tro rom?“
,, Muľas“
O gaže gejle te dikhel. Avle ko hrobos u paš o hrobos dikhen le čhaven, sar roven pal o dad. Aľe na džalas lenge andro šero, soske les hin andro hrobos e chev. Dikhle andre chev u o Lajoš lenge odčhinďa o nakha. O gadže pes imar choľisaľile u ile le Lajoš, thode les andro gono u priphandle pre leste bare bara. Lidžanas les andro paňi. Sar imar sanas paš o paňi, ta o Feris phenďa: ,, Jožku, av džas pre lovina, ma dara, jov amenge na denašela.“ Ta gejle.
O Lajoš chudňa te gravčinel:,, jaj manušale, šigitinen mange, kamen man te del andro rajos u me odoj na kamav te džal.“ Džalas odarik jekh pastiris u šunďa les, ta les rozphandľa u phučľa lestar, so pes leske ačhiľa.
,, Ta šun,“ phenel o Lajoš:,, kamen man te del andro rájos, aľe me odoj na kamav te džal.“
O pastiris ňič na vakerel, paľis phenel:,, Ta me džava odoj vaš tuke.“ Ta les o rom thoďa andro gono. Priphandľa pre leste o bara u iľa peske leskere džviren u gejľa khere.
Avle o Jožkus le Feriha u na te čhiven le Lajoš, čhide le pastiris andro paňi.
Pr´aver ďives dikhen le Lajoš le džvirenca sar džal pre maľa. Phučen lestar:,, Sar oda, hoj džives?“
,, Ta sar pejľom andro paňi, ta man rozphandle igen šukar čhaja. Savore man kamenas u phende mange, hoj te len čumidava, ta man dena le džviren. Me čumidňom ča štaren. Jekh mange diňa baľičen, dujto mange diňa le gurumňen, trito mange diňa le bakren u štaro diňa le papiňen.“
O gadže peske phende:,, Te les dine džviren, ta so dena amen?“ Gejle ko paňi, priphandle peske bare bara pal o meňa u chučle andro paňi.
            O Lajoš peske iľa lengere khera, džviren, no savoro barvaľipen, so pal lende ačhiľa.
Ta avka ačhiľa le Lajošistar igen barvalo manuš. Na mušinelas imar te sajinel pal oda, so dela le čhaven te chal. Imar les has savoro.
 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.